Prečítajte si celý text prejavu „I Have A Dream“ od Martina Luthera Kinga Jr.
Toto je úplné znenie prejavu „Mám sen“ Dr. Martina Luthera Kinga J., Predneseného 28. augusta 1963 z krokov Lincolnovho pamätníka vo Washingtone, D.C.
Rád sa dnes s vami pripojím k tomu, čo sa zapíše do dejín ako najväčšia demonštrácia slobody v dejinách nášho národa.
Pred piatimi rokmi, veľký Američan, v ktorého symbolickom tieni dnes stojíme, podpísal Vyhlásenie o emancipácii. Tento významný dekrét bol veľkým svetielkom nádeje pre milióny černošských otrokov, ktorých upálili plamene vädnúcej nespravodlivosti. Skončilo sa dlhou nocou ich zajatia ako radostné svitanie.
Ale ani o 100 rokov neskôr nie je čierny človek slobodný. O sto rokov neskôr je život černochov smutne ochromený spútavaním segregácie a reťazami diskriminácie. O sto rokov neskôr žije černoch na osamelom ostrove chudoby uprostred obrovského oceánu hmotného blahobytu. O sto rokov neskôr je čierny muž stále v útrobách americkej spoločnosti a ocitne sa vo vyhnanstve vo svojej vlastnej krajine. A tak sme dnes prišli, aby sme dramatizovali hanebný stav.
V istom zmysle sme prišli do hlavného mesta našej krajiny, aby sme preplatili šek. Keď architekti našej republiky napísali skvostné slová ústavy a Deklarácie nezávislosti, podpisovali zmenku, ktorej dedičstvom sa mal stať každý Američan. Táto poznámka bola prísľubom, že všetkým mužom - áno, čiernym rovnako ako bielym mužom - bude zaručené neodcudziteľné právo na život, slobodu a hľadanie šťastia.
Dnes je zrejmé, že Amerika túto svoju zmenku nesplnila, pokiaľ ide o jej farebných občanov. Namiesto toho, aby si Amerika splnila túto svätú povinnosť, dala černošským ľuďom zlý šek, šek, ktorý sa vrátil, označil ako „nedostatočné finančné prostriedky“.
Odmietame však veriť, že banka spravodlivosti je v úpadku. Odmietame veriť, že vo veľkých trezoroch príležitostí tohto národa nie je dostatok finančných prostriedkov. A tak sme prišli k preplateniu tohto šeku, šeku, ktorý nám na požiadanie poskytne bohatstvo slobody a bezpečnosti spravodlivosti. Prišli sme tiež na jeho posvätné miesto, aby sme Amerike pripomenuli prudkú naliehavosť súčasnosti. Nie je čas venovať sa luxusu ochladenia alebo užiť upokojujúcu drogu postupnosti. Nastal čas uskutočniť reálne sľuby demokracie. Teraz je ten správny čas vystúpiť z temného a pustého segregačného údolia na slnečnú cestu rasovej spravodlivosti. Teraz je ten správny čas pozdvihnúť náš národ z pieskovísk rasovej nespravodlivosti na pevnú skalu bratstva. Teraz je ten správny čas, aby sa spravodlivosť stala skutočnosťou pre všetky Božie deti.
Pre národ by bolo osudné prehliadnuť naliehavosť okamihu. Toto letné letné obdobie oprávnenej nespokojnosti černocha neprejde, kým nenastane povzbudzujúca jeseň slobody a rovnosti. Devätnásť šesťdesiattri nie je koniec, ale začiatok. Tí, ktorí dúfali, že černoch potrebuje odfúknuť vodu a budú teraz spokojní, sa budú hrubo prebúdzať, ak sa národ vráti do starých koľají. V Amerike nebude ani pokoj, ani pokoj, kým černoch nezíska svoje občianske práva. Vírové revolty budú naďalej otriasať základmi nášho národa, kým sa neobjaví jasný deň spravodlivosti.
Je však niečo, čo musím povedať svojim ľuďom, ktorí stoja na teplom prahu, ktorý vedie do justičného paláca. V procese získavania nášho oprávneného miesta sa nesmieme viniť z protiprávnych činov. Nesnažme sa uspokojiť svoju túžbu po slobode pitím z pohára horkosti a nenávisti. Náš boj musíme navždy viesť na vysokej úrovni dôstojnosti a disciplíny. Nesmieme dovoliť, aby sa náš tvorivý protest zvrhol na fyzické násilie. Znovu a znovu musíme stúpať do majestátnych výšin stretávania fyzickej sily so silou duše. Úžasná nová bojovnosť, ktorá pohltila černošskú komunitu, nás nesmie viesť k nedôvere voči všetkým bielym ľuďom, pretože mnoho našich bielych bratov, o čom svedčí ich dnešná prítomnosť, si uvedomilo, že ich osud je spojený s našim osudom . A prišli na to, že ich sloboda je neoddeliteľne spojená s našou slobodou. Nemôžeme chodiť sami.
A keď kráčame, musíme sa zaviazať, že vždy pochodujeme vpred. Nemôžeme sa vrátiť späť. Existujú ľudia, ktorí sa pýtajú vyznávačov občianskych práv: „Kedy budete spokojní'caption-attachment-168946 'src =' https: //scoutlife.org/wp-content/uploads/2008/10/mlk5-1. jpg 'alt =' '/>
Nie je mi jedno, že sem niektorí z vás prišli z veľkých skúšok a súžení. Niektorí z vás prišli čerství z úzkych väzenských buniek. Niektorí z vás pochádzali z oblastí, kde vás vaše pátranie po slobode opustilo búrkami prenasledovania a otriaslo vetrom policajnej brutality. Boli ste veteránmi tvorivého utrpenia. Pokračujte v práci s vierou, že nezasiahnuté utrpenie je vykupiteľné.Vráťte sa do Mississippi, vráťte sa do Alabamy, vráťte sa do Južnej Karolíny, vráťte sa do Gruzínska, vráťte sa do Louisiany, vráťte sa do chudobných štvrtí a get v našich severných mestách s vedomím, že táto situácia sa nejako môže a bude meniť.
Neutápajme sa v údolí zúfalstva. Hovorím vám dnes moji priatelia - takže aj keď čelíme ťažkostiam dneška a zajtrajška, stále mám sen. Je to sen hlboko zakorenený v americkom sne.
Mám sen, že jedného dňa tento národ povstane a bude žiť skutočný význam svojho vyznania: „Tieto pravdy považujeme za samozrejmé, aby boli všetci ľudia rovní.“
Mám sen, že si jedného dňa budú môcť synovia bývalých otrokov a synovia bývalých otrokárov na červených kopcoch Gruzínska spolu sadnúť za bratský stôl.
Mám sen, že jedného dňa sa aj štát Mississippi, štát, ktorý sa preháňa nespravodlivosťou a horúčkou útlaku, premení na oázu slobody a spravodlivosti.
Mám sen, že moje štyri malé deti raz budú žiť v národe, kde ich nebude súdiť podľa farby pleti, ale podľa ich povahy.
Dnes mam sen.
Mám sen, že jedného dňa v Alabame so svojimi brutálnymi rasistami a s tým, že jej guvernér bude mať pery kvapkajúce slovami vloženia a zrušenia - jedného dňa práve tam v Alabame budú môcť malí čierni chlapci a čierne dievčatá podať ruku s malí bieli chlapci a biele dievčatá ako sestry a bratia.
Dnes mam sen.
Mám sen, že jedného dňa bude vyvýšené každé údolie a každý vrch a hora bude znížená, drsné miesta budú rovné a krivé miesta budú narovnané a bude zjavená Pánova sláva a všetko telo to uvidí spolu.
Toto je naša nádej. To je viera, s ktorou sa vraciam späť na juh. S touto vierou budeme schopní vytesať z hory zúfalstva kameň nádeje. S touto vierou dokážeme pretaviť jangové spory nášho národa do nádhernej bratskej symfónie. S touto vierou budeme môcť spolupracovať, spoločne sa modliť, zápasiť, ísť spolu do väzenia, spoločne sa postaviť za slobodu s vedomím, že jedného dňa budeme slobodní.
Toto bude deň, bude to deň, keď všetky Božie deti budú môcť spievať s novým významom „Moja krajina je tvoja, sladká krajina slobody, teba, ktorého spievam. Krajina, kde zomrel môj otec, krajina pýchy Pútnika, z každého vrchu, nech znie sloboda! “
A ak má byť Amerika veľkým národom, musí sa to stať skutočnosťou. A tak nechajme slobodu znieť z úžasných kopcov v New Hampshire. Nechajte slobodu znieť z mocných hôr New Yorku. Nechajte slobodu znieť z rastúcich Alleghenies v Pensylvánii.
Nechajte slobodu zvoniť zo zasnežených Skalistých vrchov v Colorade. Nechajte slobodu znieť z ladných svahov Kalifornie.
Ale nielen to; nech sloboda znie z Stone Mountain v Gruzínsku.
Nechajte zvoniť slobodu z vyhliadkovej hory Tennessee.
Nechajte slobodu znieť z každého kopca a krtinca Mississippi - z každého úbočia.
Nech zazvoní sloboda. A keď sa to stane a keď dovolíme zvoniť slobodou - keď ju necháme zvoniť z každej dediny a každej osady, z každého štátu a z každého mesta, budeme môcť urýchliť ten deň, keď budú všetky Božie deti - černoši a bieli muži, Židia a pohania, protestanti a katolíci - sa budú môcť spojiť za ruky a spievať slovami starého černošského duchovného: „Konečne slobodní! Zadarmo konečne! Vďaka Bohu všemohúcemu, konečne sme slobodní! “